V deň Zimného slnovratu, na sv. Tomáša (21.12.), chodili ráno vinšovať polazníci (vinšovníci). Podľa prvého návštevníka sa veštila budúcnosť. Susedia si preto posielali ako vinšovníkov zdravé deti, aby aj rodina, do ktorej prišli, bola celý rok zdravá.
Na sv. Tomáša musela byť čistá vybielená izba, aby choroby nemali prístup do domu. Nikto nesmel chodiť po dedine otrhaný, po dome v kožuchu, nesmelo sa nič požičať, prinieslo by to chudobu.
Povery Zimný slnovrat
K zvláštnym zvykom počas Zimného slnovratu patrilo pálenie kmeňa, nazývaného Badnjak, Badnik alebo Božič. Podobný zvyk poznali aj Germáni, u ktorých sa kmeň nazýval Julblock. Pôvod a zmysel tohto zvyku súvisí kultom ohňa, obzvlášť dôležitým v najhlbšej zime; alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate. Podľa iných názorov ide o spálenie draka, ako obrazu škodlivých síl starého roka a zaistenie plodnosti v roku nadchádzajúcom. Obrad pálenia kmeňa po cirkevných zákazoch postupne zanikal.
V období Zimného slnovratu sa dodržiaval sviatok Koleda. Podstata spočívala v obchádzaní s figurínou dieťatka, symbolizujúcou nanovo zrodené slnko – obraz začiatku nového ročného cyklu. Chodilo sa tiež s piesňami, zariekávadlami a s prosbou o podarovanie – štedrosť bola totiž zárukou bohatstva v budúcom roku. V niektorých slovanských krajinách predstavovala Koledu dievčina odetá v bielom. Niekde dokonca dve dievčiny, z ktorých jedna predstavovala bohatú a druhá chudobnú Koledu. Hospodár, si mal náhodne jednu z nich vybrať a podľa toho vedel, aký rok ho čaká.
Pohanské koledy boli cirkvou zakazované, až neskôr bol tento sviatok pozmenený na kresťanskú koledu a chodenie Troch kráľov.
V čase Zimného slnovratu sa dodržiaval obrad Ovseň (alebo tiež useň, avseň, govseň), kedy bolo zvykom obsypávanie ľudí zrnom, či ovsom malo zaistiť bohatú úrodu v budúcom roku.
Zimný slnovrat (21.-22.12.) znamená skutočný príchod zimy a najkratší deň v roku. Predlžovanie noci na úkor denného svetla predstavovalo nadvládu nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celý dom aj hospodárstvo. Zvýšená aktivita zlých síl sa viazala hlavne na „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra). V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie.