Všetky slovanské národy poznajú povesť o zlatom papradí, ktoré prináša šťastie a robí človeka neviditeľným, no možno ho získať len za Svätojánskej noci. Zlaté papradie tiež označovalo aj miesto, kde je zakopaný poklad.
Bylinám natrhaným vo svätojánsku noc no sa pripisovala zvláštna liečivá moc a nazývali sa svätojánskym korením. Verilo sa, že rastliny kvitnúce na svätého Jána majú čarovnú moc a pred východom slnka sa každá ohlasuje ľudskou rečou, akú chorobu lieči.
Svätojánska noc nahradila významný pohanský sviatok – Letný slnovrat. S dňom letného slnovratu sa spája množstvo rituálov, zvykov, povier a povestí. Medzi najznámejšie zvyky patrí zapaľovanie ohňov, ktoré mali vrátiť slnku jeho silu a preskakovanie vatier, ako rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov nazbieraných na deviatich lúkách. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V niektorých dedinách dievčence vence hádzali na šindľovú strechu. Podľa toho, na ktorom rade šindľov sa veniec zachytil, za toľko rokov sa malo dievča vydať. Svätojánske vence sa zvykli púšťať po vode.
Svätojánska bylina zbieraná o polnoci na svätého Jána (24. júna) vyženie všetky čarodejnice z domu, prineste si ľubovník zbieraný na svätého Jána domov, potrite si jeho červenou šťavou prah domu a budete chránení celý rok pred zlými silami. Kto si rastlinu uviaže okolo krku, uvidí, ako zlé sily utekajú preč.
Odtrhnite dvanásť bylín medzi ktorými musí byť aj papradie. Položte ich pod vankúš a z 23. na 24. júna, teda na Svätojánsku noc, sa vám bude snívať o budúcom manželovi.
Ak sa vám nedarí otehotnieť, tak počas Svätojánskej noci nájdite také kvetinky, ktoré sa držia vzpriamene a nemajú sklonenú hlávku, a z nich si uvarte čaj a vypite ho.