Fašiangové obchôdzky po dedine mali veľký význam i v tom, že vinšovníci oblečení v maskách prinášali do domu dobroprianie:
„Dajže Bože, dobrý deň, aby vás nestihla povodeň.“
„Bodaj by vám zdravie slúžilo a nie sucho, ale dážď pole rosilo.“
„Láska a zmierlivosť, nech je váš stály hosť.“
Povery Fašiangy
Od Fašiang do Veľkej noci,
vinšujem vám kratšej noci,
cez deň slnka teplyho
a zdravička pevnyho!
Fašiangy sa krátia,
viac sa už nevrátia!
Na poslednej fašiangovej zábave vo fašiangový utorok sa pochováva basa. Pochovávanie basy je ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho štyridsaťdňového pôstu. Hlavnými postavami sú kňaz, kostolník alebo rechtor a smútiaci „pozostalí“. Kňaz paroduje obrad rozlúčky, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von.
„Umrela nám basa, na dne truhle leží
a chudák basista od rumu sa ježí.
Hrávala si u nás veselé aj smutné
a teraz už od sĺz máme oči mútne.“
Masky, ktoré sa na Fašiangy používajú, sú slama, turoň, koza, kôň. Maska, ktorá sa nazývala slama, znázorňovala hojnosť úrody, najmä obilia. Turoň (tur, býk) symbolizoval mužskú plodnosť a silu. Ženský protipól turoňa bola koza. Išlo o drevenú hlavu s otvárajúcou sa papuľou. Maska koňa symbolizovala šťastie.
Kto sa na Fašiangy poriadne nenaje, bude hladovať celý rok.
Na Fašiangy sa nesmú zametať pavučiny, lebo by bolo málo priadze.