Aké sú od Lucie (13. december) do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.
Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Povery sv. Lucia
Ak na Ondreja (30. november) lietajú včely, bude neúrodný rok.
Aký Ondrej, takí všetci.
Biely Ondrej, zlý rok.
Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
Keď ondrejský sneh pustí, to všetky pustia.
Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
Na Ondreja ide orať len krivý gazda.
Na Ondreja, keď prší, bude celú zimu každý mesiac odmäk.
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
Na svätého Ondreje ešte sa nám ohreje.
Sneh Ondrejový žitu nehoví.
Keď svätý Ondrej peknú cestu Lucii spraví, aj Mikuláš ho pochváli.
Kto sa pozrie každý večer od sv. Lucie do zrkadla, na Štedrý večer v ňom uvidí strigu.
Najvýznamnejším zo „stridžích dní“ bola sv. Lucia, s ktorou sa spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg sa potulovalo po vonku práve v tento deň. Verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov. Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho spolu s chlebom aj zvieratám. Po domoch chodievali „Lucky“ oblečené v bielych šatách s pomúčenými tvárami, ometajúc steny štetkou alebo husím krídlom.
Na sv. Luciu dievčatá chodil „triasť plotom“ a odriekali takéto zaklínadlo:
„Klopem, klopem s týmto plotom, všetkým svätým mým životom.
Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Z rasy a povahy štekotu sa odhadovala kvalita budúceho partnera. Ak zašteká „podvraťák“, dieru do sveta so ženíchom neurobíte. Bernardín môže znamenať mäsiara, kulturistu, ale tiež muža holdujúceho alkoholu, pudlík vyfinteného a umrnčaného slabocha…
Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka bez použitia klincov a na Štedrý večer na polnočnej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy. Mali pri sebe aj predmety, pomocou ktorých ľuďom škodili. Jedna mala šechtárik na dojenie, do ktorého odoberala krave mlieko, iná mala maselnicu, ďalšia zas lopatu na chlieb. Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho miestne bosorky nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť.