Povery striga

Aké sú od Lucie (13. december) do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.
Svätá Lucia je kráľovnou zimy.

Najvýznamnejším zo „stridžích dní“ bola sv. Lucia, s ktorou sa spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg sa potulovalo po vonku práve v tento deň. Verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov. Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho spolu s chlebom aj zvieratám. Po domoch chodievali „Lucky“ oblečené v bielych šatách s pomúčenými tvárami, ometajúc steny štetkou alebo husím krídlom.

Prvý „stridží deň“ bol na Katarínu (25.11.). Pastieri trúbením a práskaním bičmi vyháňali strigy z dediny, ľudia sa chránili pred zlými silami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. Do domu nesmela ako prvá vkročiť cudzia žena, inak by domácim hnisali prsty na rukách v čase letných prác a po celý nasledujúci rok by sa rozbíjal riad. Mládenci v tento deň zvykli skrývať rôzne veci z domov dievčat, neraz si hospodár ráno našiel voz na streche domu alebo svoj drevený záchod na susedovom dvore. Na Katarínu sa konali posledné tancovačky pred prichádzajúcim adventom. V živote roľníkov to bol deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec.

Zimný slnovrat (21.-22.12.) znamená skutočný príchod zimy a najkratší deň v roku. Predlžovanie noci na úkor denného svetla predstavovalo nadvládu nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celý dom aj hospodárstvo. Zvýšená aktivita zlých síl sa viazala hlavne na „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra). V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie.

Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka bez použitia klincov a na Štedrý večer na polnočnej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy. Mali pri sebe aj predmety, pomocou ktorých ľuďom škodili. Jedna mala šechtárik na dojenie, do ktorého odoberala krave mlieko, iná mala maselnicu, ďalšia zas lopatu na chlieb. Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho miestne bosorky nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť.