Aké sú od Lucie (13. december) do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.
Svätá Lucia je kráľovnou zimy.

Deň svätej Lucie (13. december) sa pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 považoval za najkratší deň v roku. Z tohto dôvodu ho ľudia vnímali ako najnebezpečnejší zo strany temných síl, ktoré ľuďom i zvieratám škodia a najvýznamnejší zo stridžích dní. Lucia, v rozpore z kresťanskou tradíciou, v ľudových poverách vystupovala ako najväčšia bosorka. Zo strachu pred nečistými silami sa robili viaceré opatrenia, ktorých úlohou bolo ochrániť ľudí, domácnosť a celý statok. Ako ochranný prostriedok sa používal cesnak, svätená voda, dym z voňavých bylín a mnoho ďalšieho. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť, avšak potrebovali na to rôzne neobyčajné predmety. Najvýznamnejší bol tzv. luciový stolček, ktorý sa vyrábal špeciálnym spôsobom od Lucie do Vianoc. Strigy mohol uvidieť len ten, kto sa naň posadil v kruhu opísanom trojkráľovou kriedou a svätenou vodou.

Obľúbené boli aj rôzne ľúbostné veštby. Podľa najznámejšej z nich si na Luciu dievčatá pripravili 13 papierikov. Na dvanásť papierikov napísali rôzne mužské mená, trinásty zostal prázdny. Papieriky poprekladali alebo poskrúcali a počas nasledujúcich dní ich po jednom pálili. Predposledný lístok spálili  na Štedrý deň ráno, ostávajúci lístok otvorili v ten istý deň večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom dievčinho budúceho manžela. Dievča, ktorej ako posledný papierik zostal prázdny, sa v nasledujúcom roku nemala vydať.

Najcharakteristickejším zvykom v tento deň bolo chodenie Lucií, za ktoré sa preobliekali zväčša ženy, v niektorých regiónoch aj muži. Nosili biely odev, prípadne bielu plachtu. Na hlave mali uviazanú bielu šatku, ktorá bola čo najviac stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. V niektorých prípadoch si tváre zakrývali plátenou handričkou (plátenka). Tvár si Lucie poprášili múkou, niektoré si robili zuby zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, druhá husie krídlo na zametanie pavučín. Tatko ustrojené chodili po domácnostiach, obvykle nič nehovorili a symbolicky bielili steny a vymetali kúty. Obchôdzku často sprevádzali rôzne nezbedníctva a žarty. Ak ich niekto nechcel vpustiť do domu, natreli mu vápnom okná. V okolí Trnavy Lucie hrkotali vlašskými orechmi, ktoré mali vo vrecúšku, spievali a dôstojne tancovali špeciálny tanec.

Keď má Lucka dokluckať, 

má sa kolovrat opúšťať. 

Bez komentárov

Myslíte, že je táto povera pravdivá?

Pridaj komentár

*