Ak na Ondreja (30. november) lietajú včely, bude neúrodný rok.
Aký Ondrej, takí všetci.
Biely Ondrej, zlý rok.
Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne.
Keď ondrejský sneh pustí, to všetky pustia.
Keď na sv. Ondreja sneží, sneh si dlho poleží.
Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody.
Na Ondreja ide orať len krivý gazda.
Na Ondreja, keď prší, bude celú zimu každý mesiac odmäk.
Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.
Na svätého Ondreje ešte sa nám ohreje.
Sneh Ondrejový žitu nehoví.
Keď svätý Ondrej peknú cestu Lucii spraví, aj Mikuláš ho pochváli.
Povery gazda
Gazda čaká na prejdenie troch zmrzliakov.
Na ľadových svätých mráz všetky kvety spáli.
Pán Serboni (začiatky vlastných mien: Pan-krác,Ser-vác a Boni-fác) páli stromy.
Pankrác (12. máj), Servác (13. máj) , Bonifác (14. máj) – zamrznutí svätí, Žofia (15. máj) ich potvrdí a Urban (25. máj) uzavrie.
Traja ľadoví muži a Žofia je ich kuchárka.
Ak apríl pekný, máj bude ružový.
Ak je apríl jasný, šumný, vtedy bude máj pošmúrny.
Ak je v apríli krásne, čiste, bude máj nepríjemný iste.
Apríl v daždi, máj v kvete.
Apríl zimný , daždivý, úroda nás navštívi.
Aprílová a májová voda vypije víno.
Aprílové sucho a májovo mokro, hospodár sýpku zasype až po okno.
Aprílový sneh pole hnojí, dážď požehnáva.
Búrky a mrazy sa v apríli striedajú.
Čo si duben zazelení , kveten mu to spáli, čo si kveten zazelení, červeň mu to háji.
Keď v apríli hojne vietor duje, stodola sa zaplňuje.
Mokrý apríl, suchý jún.
Nerád tomu sedliak býva, keď mu v apríli nepršieva.
Suchý apríl nie je po vôli gazdom.
Teplé noci v aprílu, požehnanie ovociu i vínu.
Teplý dážď v apríli vzácnejší nad mannu (zázračný pokrm padajúci z neba), sľubuje žeň dobrú, jeseň požehnanú.
Začiatkom apríla opiľuj suché konáre, budú dobrie lekváre.
Na Zelený štvrtok gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Taktiež všetko riadne pozametať a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz. Gazdovia koňom uviazali červenú niť do chvosta – ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Na prah stajne položili vajce. Pokiaľ ho niektorá krava rozbila, znamenalo to, že táto krava do roka skape, alebo ju gazda bude musieť dať zaklať. Ak vajce zostalo celé, tak ho gazda podaroval prvému žobrákovi, ktorého uvidel.
Na Zelený štvrtok sa ľudia venovali svojej telesnej očiste a to ešte pred východom slnka, aby im priniesla účinok. Očista tela mala podporiť sviežosť a zdravie. Umývať sa chodili všetci bez rozdielu: ženy, muži, mládež i deti a gazdovia aj svoje kone brodili v potoku alebo rieke, aby v priebehu roka nechoreli. Keď bol v dome človek, ktorý sa nemohol ísť umyť do potoka, najmladšia dievka vzala krčah a nabrala do neho vodu na tri razy. Dva razy v smere toku a tretí raz proti prúdu.
Po vzkriesení na Bielu sobotu vyšiel gazda na dvor a štrngal reťazami, aby tak odplašil hadov, žaby a všetky zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a dobytku.