Podľa staršieho spôsobu delenia roka na zimu a leto sa deň sv. Juraja (24. apríl) považoval za predel medzi týmito dvoma ročnými obdobiami, čo sa vyjadrovalo v mnohých porekadlách.
Pridať komentár
Povery jar
Aká zima v decembri, také teplo v júni.
Aké veľké sú cencúle v decembri, také dlhé budú rúrky z kukurice.
Blatnatý december, blatnatý celý rok.
Ľavný december pokazí celú zimu.
Čo v decembri nespravíš, v januári nedohoníš.
Keď je december studený, je vždy s úrodným rokom spojený.
Keď v decembri mrzne a sneží, úrodný rok nato beží.
Keď zima dobre drží v decembri a v januári, bude pekný rok.
Mierny december, mierna celá zima.
Mrazy, ktoré v decembri rýchlo opadnú, znamenajú miernu zimu.
Na suchý december nasleduje suchá jar.
Ak december leje, január potom zaveje.
V studenom decembri zem snehom prikrytá dáva budúceho roku hodne žita.
Zasplietané Vianoce – zlý rok, zlý rok – zlá úroda.
Zelené Vianoce – biela Veľká noc.
V decembri si ešte zima robí žarty, ale v januári už kraľuje.
Mrazy, čo december zaseje, až január a február zožne.
Keď december bystrí, január a február iskrí.
Mrazy, keď v decembri ochabnú, znamenajú zimu zlú.
Ak je studený a mrazivý december, bude aj celá zima tuhá.
Na Kvetnú nedeľu ľudia do kostola nosili rozkvitnuté vŕbové prútiky, ktoré im kňaz svätil. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach vŕbový konárik položili do okna alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili.
Vŕbové prútiky sa dávali do prvej brázdy a k prvému zasadenému zemiaku. Vŕbovými prútmi vyháňali aj dobytok na prvú pašu. Taktiež ich zapichovali na hroby svojich blízkych, aby, podobne ako sa budí na príroda, prebudili aj duše svojich príbuzných.
Ak je na deň Zvestovania (25. marec) nebo jasné, vydaria sa konope, ak je zamračené, budú zlé.
Jar zvestuje Zvestovanie, ale zimu ešte nevyháňa.
Keď je na deň Zvestovania Pána pekne, môžeme čakať úrodný rok.
Jozef (19. marec) mosty stavia, Juraj (24. apríl) do poľa vyháňa.
Jozef prikladá polienko, Mária (25. marec) dve.
Jozef s Marou (25. marec) zimu zabijú.
Jozef – základ jari.
Ak je na Gregora (12. marca) prach, nie riedkô blato, prach ten je gazdovi milý ako zlato.
Ak na Gregora medzi oraním v brázdach voda tečie, možno sa úfať dobrému ovsu.
Keď na Gregora ešte mnoho snehu leží na poli, ten sa skoro roztopí a jar rýchlo prichodí.
Keď na Gregora padá sneh, veľmi pomaly prichádza jar a bude ešte mnoho snehových víchric.
Na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia.
Na Gregora kerý, kerý, na Jozefa (19. marca) každý krivý.
Na Gregora prvý pluh do poľa.
Na Gregora snehy top, zime hrob.
Na Gregora, ak padne trochu snehu, je sa čo tešiť úrode švábky (zemiakov).
Na sv. Gregora, idú ľady do mora.