Podľa staršieho spôsobu delenia roka na zimu a leto sa deň sv. Juraja (24. apríl) považoval za predel medzi týmito dvoma ročnými obdobiami, čo sa vyjadrovalo v mnohých porekadlách.

Na Juraja sa zem otvára.

Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme.

Po Ďure všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal.

Na Juraja gazda ovce vyháňa.

S predstavou prebúdzania prírody sa spája aj celý rad povier: Kto našiel štvorlístok pred Jurajom, mohol mať mimoriadne šťastie, ak ho neodtrhol, ale odhryzol.

Osobitný význam mal nielen čerstvo vylezený had, ktorého ľudia považovali za tvora schopného dostať sa k peniazom, ale i ďalšie zvieratá – žaby, krty, kukučky a iné.

Svätý Juríčko, 

otvor políčko!

Kde môj milý pôjde orať,

zajtra ránečko.

* * *

Aby tráva rástla

až po vyše pása, 

tráva zelená 

vyše kolená.

* * *

Svätý Jur volá, 

zem sa otvára. 

Sätý Jur ide, 

leto nám nesie.