Dievča, ktoré chce vedieť meno svojho budúceho manžela, v deň sv. Lucie musí ponoriť jedno jabĺčko do vody. Každý deň potom odpiť trošku z vody, v ktorej je jabĺčko. Počas cesty domov z Polnočnej omše, musí toto jablko jesť. Meno chlapca, ktorý sa k nej prvý ozve, bude menom jej manžela.
Na sv. Luciu dievčatá chodil „triasť plotom“ a odriekali takéto zaklínadlo:
„Klopem, klopem s týmto plotom, všetkým svätým mým životom.
Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Z rasy a povahy štekotu sa odhadovala kvalita budúceho partnera. Ak zašteká „podvraťák“, dieru do sveta so ženíchom neurobíte. Bernardín môže znamenať mäsiara, kulturistu, ale tiež muža holdujúceho alkoholu, pudlík vyfinteného a umrnčaného slabocha…
Počas 12 dní od Lucie do Vianoc dievčatá na 13 kúskov papiera napísali 13 mien chlapcov, ktorí sa im páčia. Potom každý večer spálili 1 papierik s menom. Ale nesmeli sa pozerať, aké meno je tam napísané! Prvý papierik spálili v deň sv. Lucie a posledný na Štedrý večer. Pred Štedrovečernou večerou sa mohli pozrieť a prečítať meno, ktoré ostalo na poslednom papieriku. Chlapec, ktorého meno bolo na ňom napísané, mal byť ich ženíchom.
Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka bez použitia klincov a na Štedrý večer na polnočnej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy. Mali pri sebe aj predmety, pomocou ktorých ľuďom škodili. Jedna mala šechtárik na dojenie, do ktorého odoberala krave mlieko, iná mala maselnicu, ďalšia zas lopatu na chlieb. Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho miestne bosorky nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť.
V priebehu 12 dní od Lucie do Vianoc sa sledovalo aktuálne počasie. Jeden deň predpovedal počasie na jeden mesiac, teda prvý deň na január, druhý deň na február, tretí deň na marec…