Dievky, ktoré nestihli čarovať na Ondreja, mali možnosť ešte na Mikuláša:
„Mikulášku, môj milý, daj mi muža v tej chvíli.
Aký bude, taký bude, len nech navždy môj bude.“
Povery ženích
Na Ondreja (30. 11.) sa veštilo hlavne na vydaj, ktorý sa predpovedal polnočným klopaním na chlievy. Počet poklopaní do zakrochkania znamenal roky do svadby.
Pre zistenie mena svojho nastávajúceho dievčence varili halušky s lístočkami, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Prvý lístoček, ktorý vyplával, predpovedal meno budúceho manžela. Ak dievča použilo hrniec, v ktorom sa ešte nikdy nevarilo a ak múka na halušky či drevo na oheň boli ukradnuté, najlepšie z domu kde mali Ondreja, čary mali byť účinnejšie.
Pre zistenie povolania svojho budúceho manžela, liali dievčence roztavené olovo cez ucho kľúča do nádoby so studenou vodou. Ak bolo olovo v tvare pušky, mal byť poľovníkom či vojakom, tvar topánky predstavoval obuvníka a pod.
Dievča, ktoré chce vedieť meno svojho budúceho manžela, v deň sv. Lucie musí ponoriť jedno jabĺčko do vody. Každý deň potom odpiť trošku z vody, v ktorej je jabĺčko. Počas cesty domov z Polnočnej omše, musí toto jablko jesť. Meno chlapca, ktorý sa k nej prvý ozve, bude menom jej manžela.
Na sv. Luciu dievčatá chodil „triasť plotom“ a odriekali takéto zaklínadlo:
„Klopem, klopem s týmto plotom, všetkým svätým mým životom.
Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Z rasy a povahy štekotu sa odhadovala kvalita budúceho partnera. Ak zašteká „podvraťák“, dieru do sveta so ženíchom neurobíte. Bernardín môže znamenať mäsiara, kulturistu, ale tiež muža holdujúceho alkoholu, pudlík vyfinteného a umrnčaného slabocha…
Počas 12 dní od Lucie do Vianoc dievčatá na 13 kúskov papiera napísali 13 mien chlapcov, ktorí sa im páčia. Potom každý večer spálili 1 papierik s menom. Ale nesmeli sa pozerať, aké meno je tam napísané! Prvý papierik spálili v deň sv. Lucie a posledný na Štedrý večer. Pred Štedrovečernou večerou sa mohli pozrieť a prečítať meno, ktoré ostalo na poslednom papieriku. Chlapec, ktorého meno bolo na ňom napísané, mal byť ich ženíchom.
4. decembra je sviatok svätej Barbory a v tento deň je zvykom dávať si do vázy čerešňovú vetvičku. Ak do Štedrého dňa vykvitne, bude do roka svadba. Niekedy dievča túžiace po vydaji dávalo do vody viac čerešňových vetvičiek, každú nazvalo menom chlapca, a ženíchom mal byť ten, ktorého vetvička vykvitla najskôr. Verilo sa tiež, že dievčaťu, ktoré už nie je pannou, vetvičky nevykvitnú. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej omši. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku.
Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.