Prvý „stridží deň“ bol na Katarínu (25.11.). Pastieri trúbením a práskaním bičmi vyháňali strigy z dediny, ľudia sa chránili pred zlými silami jedením cesnaku a robením kríža na dverách. Do domu nesmela ako prvá vkročiť cudzia žena, inak by domácim hnisali prsty na rukách v čase letných prác a po celý nasledujúci rok by sa rozbíjal riad. Mládenci v tento deň zvykli skrývať rôzne veci z domov dievčat, neraz si hospodár ráno našiel voz na streche domu alebo svoj drevený záchod na susedovom dvore. Na Katarínu sa konali posledné tancovačky pred prichádzajúcim adventom. V živote roľníkov to bol deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec.
Povery Katarína
Zimný slnovrat (21.-22.12.) znamená skutočný príchod zimy a najkratší deň v roku. Predlžovanie noci na úkor denného svetla predstavovalo nadvládu nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celý dom aj hospodárstvo. Zvýšená aktivita zlých síl sa viazala hlavne na „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra). V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie.