Medardova kvapka štyridsať dní kvapká.
Keď prší na Medarda (8. jún) namokne každá brázda.
Na Medarda prší, príde peronospóra (hubovitá choroba révy).
Keď na Medarda prší, nebudú toho roku huby rásť.
Po Medarde ostrá zima už nechodí, ani mráz vinici viacej neuškodí.
Medardove mrazy vínne révy nepokazí.
Kto na deň Medarda sadí a rozsieva, ten mnoho kapusty a ľanu máva.
Na Medarda končí sejba.
Povery brázda
Na Kvetnú nedeľu ľudia do kostola nosili rozkvitnuté vŕbové prútiky, ktoré im kňaz svätil. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach vŕbový konárik položili do okna alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili.
Vŕbové prútiky sa dávali do prvej brázdy a k prvému zasadenému zemiaku. Vŕbovými prútmi vyháňali aj dobytok na prvú pašu. Taktiež ich zapichovali na hroby svojich blízkych, aby, podobne ako sa budí na príroda, prebudili aj duše svojich príbuzných.
Ak je na Gregora (12. marca) prach, nie riedkô blato, prach ten je gazdovi milý ako zlato.
Ak na Gregora medzi oraním v brázdach voda tečie, možno sa úfať dobrému ovsu.
Keď na Gregora ešte mnoho snehu leží na poli, ten sa skoro roztopí a jar rýchlo prichodí.
Keď na Gregora padá sneh, veľmi pomaly prichádza jar a bude ešte mnoho snehových víchric.
Na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia.
Na Gregora kerý, kerý, na Jozefa (19. marca) každý krivý.
Na Gregora prvý pluh do poľa.
Na Gregora snehy top, zime hrob.
Na Gregora, ak padne trochu snehu, je sa čo tešiť úrode švábky (zemiakov).
Na sv. Gregora, idú ľady do mora.
Jedna marcová brázda lepšia (drahšia) ako desať aprílových.