Na Bielu sobotu po omši sa skončil 40 dňový pôst a večera už bola bohatá. Na stole nechýbali ani vajíčka, klobásky, pečené mäso. Podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Bývalo zvykom, že rodina zhromaždená pri veľkonočnom stole si rozdelila jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol zjesť aspoň malý kúsok, čo symbolizovalo zachovanie rodinnej súdržnosti.
Počas Bielej soboty sa zvykli maľovať vajíčka. Toto robili najmä dievčatá, ktoré si chystali vajíčka pre svojich kúpačov. Červené vajíčko dávala dievčina kúpačovi, ktorí sa jej páčil.
Po vzkriesení na Bielu sobotu vyšiel gazda na dvor a štrngal reťazami, aby tak odplašil hadov, žaby a všetky zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a dobytku.
Po prvej omši sa na Bielu sobotu rozväzovali zvony na kostoloch. Večer Bielej soboty znamenal koniec posvätného ticha – všade sa rozozvučali slávnostné zvony oznamujúce slávnosť vzkriesenia Ježiša Krista. Pri zvonení si všetci umyli tvár, aby boli celý rok bystrí a zdraví.
Biela sobota prestavuje večerné slávenie vzkriesenia Ježiša Krista, po západe slnka sa začínali liturgické obrady, ale ráno a dopoludnie sa robili drobné práce. Mohol sa siať bôb, fazuľa a hrach, pretože ešte stále boli zvony zviazané a tak, ako sú zvony zviazané, tak sa zaviažu aj korienky rastliniek. Gazdinky varili od obeda do večera šunku. Masť, ktorá sa vyvarila zo šunky sa uschovala v uzavretej nádobe, aby sa s ňou celý rok mohli liečiť dobytku rôzne kožné choroby.
Na Bielu sobotu mladé dievčatá zisťovali, či sa vydajú tak, že do chalupy doniesli nošu drevených polienok, potom ich spočítali a ak im vyšiel párny počet, našli si do roka ženícha.