Aké je počasie na Barboru (4. december), také býva až do Vianoc.
Po svätej Baruši daj pozor na uši.
Svätá Barbora ťahá sane do dvora.
Svätá Barbora vetry rozháňa
Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.
Povery sv. Barbora
Medzi „stridžie dni“ patrila aj Barbora (4.12.), kedy chodili dievčatá „Barborky“ oblečené celé v bielom a pomúčenou tvárou, s husími perami „vymetať“ nečisté sily z domácností. Niekde chodili chlapci po domoch „oceľovať“ – s kúskami ocele vinšovali zdravie a silu.
Zimný slnovrat (21.-22.12.) znamená skutočný príchod zimy a najkratší deň v roku. Predlžovanie noci na úkor denného svetla predstavovalo nadvládu nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celý dom aj hospodárstvo. Zvýšená aktivita zlých síl sa viazala hlavne na „stridžie dni“, ktoré začínali na Katarínu (25.11.) a končili v deň zimného slnovratu, na Tomáša (21.12.). Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa tak považovali aj Ondrej (30. novembra), Barbora (4. decembra), Mikuláš (6. decembra) a Lucia (13. decembra). V tieto dni mali ženy zakázané priasť, tkať, šiť a párať perie. Žena, ktorá vošla ráno prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie.
4. decembra je sviatok svätej Barbory a v tento deň je zvykom dávať si do vázy čerešňovú vetvičku. Ak do Štedrého dňa vykvitne, bude do roka svadba. Niekedy dievča túžiace po vydaji dávalo do vody viac čerešňových vetvičiek, každú nazvalo menom chlapca, a ženíchom mal byť ten, ktorého vetvička vykvitla najskôr. Verilo sa tiež, že dievčaťu, ktoré už nie je pannou, vetvičky nevykvitnú. Vetvičky si dievčatá dávali za pás na polnočnej omši. Mládenec, ktorý si vetvičku od dievčaťa zobral, dal si ju za klobúk a takto jej vyznal lásku.
Inokedy sa počítalo, koľký deň po Barbore vetvička rozkvitne, aby sa určil najšťastnejší mesiac budúceho roku.