Ak je na Vavrinca (10. august) slnce, budú medu plné hrnce.
Ak na Vavrinca prší, bude mnoho myší.
Ako Vavrinec navarí, tak sa nám i jeseň darí.
Čo Vavrinec uvarí, Bartolomej (24. august) usmaží.
Keď je na Vavrinca pekná, teplá chvíľa, nastane i jeseň sedliakovi milá.
Keď na svätého Vavrinca prší, bude mnoho myší.
Keď príde Vavrinec, ber oči na klinec.
Na svätého Vavrinca idú oriešky do venca.
Na svätého Vavrinca švábka (zemiaky) ide do hrnca.
Padajú slzy svätého Vavrinca.
Po Vavrinci drevo už viac nerastie.
Slnečnosť na deň Vavrinca hotuje nám dobrého vínka.
Svätý Vavrinec nesie z poľa veniec.
Vavrinec našťal do vody.
Vavro, Bartolomej dobre prorokujú, keď sú jasní, peknú jeseň nám sľubujú.
Povery slnko
Keď prší na Prokopa (4. júl), namokne každý snop aj kopa.
Na Prokopa plná priekopa.
Svätý Prokop koreň podkop.
Svätý Prokop prosí, nech slniečko svieti.
Svätý Prokop seje huby.
Svätojánska noc nahradila významný pohanský sviatok – Letný slnovrat. S dňom letného slnovratu sa spája množstvo rituálov, zvykov, povier a povestí. Medzi najznámejšie zvyky patrí zapaľovanie ohňov, ktoré mali vrátiť slnku jeho silu a preskakovanie vatier, ako rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov nazbieraných na deviatich lúkách. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V niektorých dedinách dievčence vence hádzali na šindľovú strechu. Podľa toho, na ktorom rade šindľov sa veniec zachytil, za toľko rokov sa malo dievča vydať. Svätojánske vence sa zvykli púšťať po vode.
V Thajsku ženy veria, že ak by boli svedkami zatmenia, znamenalo by to, že sa im dieťa narodí sa znetvorenými ústami pripomínajúcimi zatienený mesiac alebo slnko.
Februárové slnko je falošné.
K zvláštnym zvykom počas Zimného slnovratu patrilo pálenie kmeňa, nazývaného Badnjak, Badnik alebo Božič. Podobný zvyk poznali aj Germáni, u ktorých sa kmeň nazýval Julblock. Pôvod a zmysel tohto zvyku súvisí kultom ohňa, obzvlášť dôležitým v najhlbšej zime; alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate. Podľa iných názorov ide o spálenie draka, ako obrazu škodlivých síl starého roka a zaistenie plodnosti v roku nadchádzajúcom. Obrad pálenia kmeňa po cirkevných zákazoch postupne zanikal.