Nepozeraj sa do ohňa, lebo sa v noci pocikáš.
Povery oheň
Svätojánska noc nahradila významný pohanský sviatok – Letný slnovrat. S dňom letného slnovratu sa spája množstvo rituálov, zvykov, povier a povestí. Medzi najznámejšie zvyky patrí zapaľovanie ohňov, ktoré mali vrátiť slnku jeho silu a preskakovanie vatier, ako rituál očisty. Slobodné dievčatá si zdobili hlavy venčekmi z deviatich lúčnych kvetov nazbieraných na deviatich lúkách. Pri pohľade cez venček do ohňa sa im mal zjaviť obraz ich budúceho muža. V niektorých dedinách dievčence vence hádzali na šindľovú strechu. Podľa toho, na ktorom rade šindľov sa veniec zachytil, za toľko rokov sa malo dievča vydať. Svätojánske vence sa zvykli púšťať po vode.
Počas vianočnej noci bolo treba naložiť do pece hrubý kus polena. Keď ráno ešte tlelo, bolo to dobré znamenie. Časť popola domáci potom rozsypali v záhrade okolo ovocných stromov, aby priniesli dobrú úrodu. Ďalšiu časť dali na podlahu v maštali, aby chránili dobytok pred chorobami.
K zvláštnym zvykom počas Zimného slnovratu patrilo pálenie kmeňa, nazývaného Badnjak, Badnik alebo Božič. Podobný zvyk poznali aj Germáni, u ktorých sa kmeň nazýval Julblock. Pôvod a zmysel tohto zvyku súvisí kultom ohňa, obzvlášť dôležitým v najhlbšej zime; alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate. Podľa iných názorov ide o spálenie draka, ako obrazu škodlivých síl starého roka a zaistenie plodnosti v roku nadchádzajúcom. Obrad pálenia kmeňa po cirkevných zákazoch postupne zanikal.
Ak tehotná žena uvidela požiar, zapálené zore či vychádzajúce slnko a súčasne sa seba dotkla rukou, dieťa sa narodilo s červeným fľakom na rovnakom mieste, ktorého sa žena dotkla.
Chlebové drobky sa nesmú vyhadzovať do koša, ale treba ich hodiť do ohňa.