Veľkonočné dni a ich význam:
• Kvetná nedeľa – posledná (teda šiesta) pôstna nedeľa (pôst začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní). Podľa Biblie prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do Jeruzalema, aby oslávil Pesach (odchod Izraelitov z Egypta). Názov nedeľa je odvodený od kvetov, ktorými sa zdobia kostoly.
• Modrý (žltý) pondelok – predstavuje posledný fašiangový pondelok
• Šedivý utorok – upratovali sa obydlia
• Škaredá streda – Judáš práve v tento deň zradil Ježiša Krista. Podľa tradície sa majú vymetať komíny. A tiež sa hovorí, že ak sa budete mračiť, potom sa budete mračiť každú stredu po celý rok.
• Zelený štvrtok – podľa Biblie sa v tento deň konala v Getsemanskej záhrade posledná večera Ježiša Krista. Bol pri nej zatknutý. Na Zelený štvrtok sa tiež naposledy pred Veľkou nocou rozoznia zvony (hovorí sa, že odlietajú do Ríma. Znova zaznia až na Bielu sobotu pri speve Gloria). Ich zvuk je nahradený rapkáčmi a klapačkami. Názov tohto dňa je odvodený od skutočnosti, že sa nosilo zelené omšové rúcho.
Medzi zvyky patrí napríklad skoré vstávanie a umytie rosou (zabráni sa chorobám), má sa zjesť niečo zelené (človek bude rok zdravý) a ďalšie. Tiež sa piekli Judáše (pečivo z kysnutého cesta), ktoré sa natreli medom.
• Veľký piatok – v Biblii je napísané, že Ježiš bol súdený, odsúdený a ukrižovaný. Kresťania majú držať prísny pôst.
Hovorí sa, že na Veľký piatok sa otvára zem a vydáva poklady. Podľa tradície sa nemá prať bielizeň či pracovať na poli a v sade. Tiež sa nemá nič požičiavať, predávať a darovať.
• Biela sobota – končí pôst, ktorý trval 40 dní. Upratuje sa, pečú sa mazance a veľkonočné baránky, zdobia sa vajíčka a pletú korbáče.
• Veľkonočná nedeľa – podľa Biblie Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Pre kresťanov sa jedná o najvýznamnejší sviatok roka. V kostole sa svätí jedlo, ktoré sa potom podáva na slávnostnom stole.
• Veľkonočný pondelok – tento deň je spojený s koledovaním, šibaním a polievaním vodou.